Energetika sa zaoberá výrobou a rozvodom elektrickej energie.
  • výroba elektrickej energie - zaoberá sa výrobou elektrickej energie v klasických a nekonvenčných elektrárňach
  • rozvod elektrickej energie - rieši prenos a dodávku elektrickej energie z elektrární až k odberateľom

6.1.4 Jadrové elektrárne

 

Sú to vlastne klasické tepelné elektrárne, ALE líšia sa od nich tým, že :
- na výrobu pary používajú parogenerátor (nie kotol)
- teplo získavajú štiepením U 235 v reaktore (nie spaľovaním uhlia na roštách)
Jadrová elektráreň má dva okruhy (nezamieňť si s okruhmi tepelnej elektrárne):

Principiálna schéma dvojokruhovej jadrovej elektrárne

 

Primárny okruh

 

Je rádioaktívny, slúži na výrobu tepla. Slúži na prenos tepla z reaktora do parogenerátora. Teplo vzniká štiepnou reakciou jadrového paliva v reaktore. Odvedenie tepla z reaktora zabezpečuje chladiaca voda, ktorá prúdi okolo palivých článkov prostredníctvom šiestich cirkulačných slučiek.
Voda vstupuje do reaktora s teplotou 269°C a prechodom cez reaktor sa zohreje na 297°C .
Postupuje cez hlavné uzatváracie armatúry do parogenerátora, kde odovzdá svoje teplo sekundárnej vode. Tým sa ochladí o 30°C a ochladená je čerpaná pomocou hlavného cirkulačného čerpadla späť do reaktora.
Z popisu je zrejmé, že hlavnými technologickými zariadeniami primárneho okruhu jadrovej elektrárne sú :

Sekundárny okruh

 

Nie je rádioaktívny, slúži na výrobu elektrickej energie. Sekundárna (napájacia) voda, ktorá neustále zaplavuje rúrky parogenerátora sa mení na sýtu paru s teplotou 256°C a tlakom 4,7 Mpa. Tá je vedená na stredotlakú časť turbíny, kde chladne a zvyšuje svoju vlhkosť. Preto prechádza cez separátor pary, v ktorom sa zbaví vlhkosti. Zo separátora pary para postupuje do dvoch nízkotlakých častí turbíny. Turbína je mechanicky spojená s generátorom a z neho je odvádzaný výkon cez transformátor do siete.

Z popisu je zrejmé, že hlavnými technologickými zariadeniami sekundárneho okruhu jadrovej elektrárne sú : Niekedy sa v súvislosti s jadrovou elektrárňou spomína aj tretí okruh. Je to vlastne okruh chladiacej vody, identický s okruhom chladiacej vody v tepelnej elektrárni.
Tvoria ho : Jadrová elektráreň môže byť aj jednookruhová . Reaktor sa nazýva varný. Celý okruh je rádioaktívny, obsluha je diaľková.

Hlavné technologické zariadenia

 

Reaktor

 

Reaktor je zdrojom tepla, pracujúci na báze tepelných neutrónov. Chladiace médium je médium, ktoré ochladzuje reaktor a zároveň odovzdáva teplo vode v parogenerátore. V Slovenských jadrových elektrárňach sa ako chladivo používa voda.
Jej úloha je veľmi dôležitá, pri vstupe do reaktora má teplotu asi 297 C a pri výstupe asi 330 C. Keďže po prekročení 350 C môže palivový článok prasknúť chladiaca voda je do reaktora privádzaná hlavným cirkulačným čerpadlom z viacerých nezávislých slučiek.
Moderátorje médium, ktoré slúži na spomaľovanie rýchlych neutrónov. Neutrónom je prirodzená taká vlastná rýchloť, pri ktorej nie sú schopné do štiepnej reakcie vstupovať. Preto ich treba spomaľovať.

Hlavné časti reaktora

 

Reaktor je umiestnený v betónovej šachte. Vonkajšie tienenie vytvára vodná ochrana v oceľovej nádrži pri aktívnej zóne a pri ostatých častiach špeciálny ťažký betón.

Hlavné cirkulačné čerpadlo

 

Zabezpečuje cirkuláciu teplonosného média v primárnom okruhu, to znamená že zabeapečuje prívod tepla do parogenerátora, ale zároveň chladí reaktor. To znamená, že zabezpečuje chladivo. Z hľadiska bezpečnosti je to najdôležitejšia funkcia. Preto je médium rozvádzané hlavným cirkulačným čerpadlom zo šiestich rôznych, na sebe nezávislých slučiek.

Kompenzátor objemu

 

Zabezpečuje vyrovnávanie objemu média cirkulujúceho reaktorom tlakom.

Parogenerátor

 

Je to tepelný výmenník medzi primárnym a sekundárnym okruhom. Z toho dôvodu je zaradený súčasne medzi primárny aj sekundárny okruh. Na primárnej strane parogenerátora cirkuluje v rúrkach teplonosné médium prichádzajúce z reaktora.(u nás voda). Na sekundárnej strane vzniká nasýtená para 256 C; 4,7 MPa , ktorá sa vedie do turbíny.Parogenerátor je zložený zo zväzku rúrok (5536ks , s priemerom jednej 16mm) z nehrdzavejúcej ocele.

Turbína

 

Turbína je v jadrovej elektrárni tiež trojtelesová - ako v tepelnej, ale má časti : Ako vidno, má tri časti, ale namiesto vysokotlakej má stredotlakú a namiesto stredotlakej má nízkotlakú. Je to preto, lebo nedosahuje také vysoké parametre pary, aby s nimi mohla pracovať vo vysokotlakej časti.

generátor

 

viď. časť TE

transformátor

 

viď. časť TE

separátor pary

 

Zabezpečuje odseparovanie vlhkosti pare, ktorá prešla stredotlakou časťou turbíny, aby sa pred vchodom do nízkotlakej mohla ešte raz vrátiť do stredotlakej časti. Odlúčením jej vlhkosti vlastne zvyšuje jej parametre.

kondenzátor

 

viď. časť TE

čerpadlá chladiacej vody

 

viď. časť TE

čerpadlá kondenzátu

 

viď. časť TE

chladiaca veža

 

viď. časť TE

Palivový cyklus

 

V súčasnej dobe sa ako palivo v jadrových elektrárňach používa urán. Pre potreby jadrovej energetiky sa v prírode vyskytuje v dostatočnom množstve. Urán obsahuje dva hlavné izotopy U 238 a U 235. Použiteľné pre štiepnu reakciu sú však len jadrá atómov U 235. V prírodnom uráne sa tieto vyskytujú v množstve približne 0,7%. Väčšina reaktorov v súčastnosti používa mierne obohatený urán, t.j. taký v ktorom je podiel U 235 pomocou špeciálnej technológie zvýšený na 2 až 4%.
Palivo sa v reaktore štiepi za vzniku väčšieho množstva rádioaktívnych štiepnych produktov. Niektoré z atómov U 238 sa jadrovými reakciami premieňajú na ťažsie rádioaktívne prvky. Najdôležitejší z nich je izotop plutónia Pu 239, ktorý je štiepiteľný a je potenciálnym palivom. Časť atómov plutónia sa v reaktore štiepi a uvoľňuje energiu. V jadrovom reaktore, v ktorom sa používa ako palivo urán, vzniká až 1/3 uvoľnenej energie štiepením plutónia. Po vyhorení sa palivo z reaktora vyberá a umiestňuje do bazénu vyhoreného paliva, ktorý je naplnený roztokom kyseliny boritej (12g/kg vody). Vo vyhorenom palive ostáva ešte aj nespotrebovaný urán, plutónium a iné ťažké prvky. Po ochladení v bazéne sa vyhorené palivo môže prepracovať, čím sa získava nevyužitý urán a plutónium. Zložitý technologický proces zaobchádzania s jadrovými palivom sa nazýva palivový cyklus.

Palivový cyklus sa delí na

 

Predná časť palivového cyklu

 

Ťažba a úprava uránovej rudy - uránová ruda sa ťaží v baniach. Obsah uránu v nej je od niekoľkých stotín percenta do 3%.
Spracovanie rudy - cieľom úpravy a spracovania rudy je získanie uránového koncentrátu (tzv. žltého koláča - yellow cake) s obsahom uránu aspoň 65%. Základnými operáciami sú drvenie a mletie rudy na jemný prášok, lúhovanie, prepieranie, extrakcia, zrážanie a sušenie žltého koláča.
Pri týchto operáciách vzniká rádioaktívny odpad obsahujúci prirodzené rádionuklidy, ktorý sa ukladá v odpadových nádržiach v blízkosti úpravovní.
Rafinácia, konverzia a obohacovanie uránu - procesy rafinácie a konverzie sú nutné sa premenu uránových zlúčenín obsiahnutých v žltom koláči na prchavý hexafluorid uránu (UF6). Najpoužívanejší spôsob obohacovania je difúzia.
Výroba paliva - obohatený hexafluorid uránu sa mení na oxid uraničitý (UO2), ktorý sa špeciálne upravuje a lisuje do tabliet s priemerom 9,1 mm a dĺžkou asi 15 mm.

Tablety sa hermaticky uzatvárajú do rúrok zo špeciálnej zliatiny zirkónia a tvoria palivový prútik. Rúrky sú odolné voči chladivu a tvoria bariéru, zadržujúcu štiepne produkty. Palivové prútiky sa po zvarení testujú na tesnosť.
Zväzok palivových prútikov tvorí palivovú kazetu. (126ks)
Kaziet je v aktívnej zóne reaktora 349, ale z toho je 37 kaziet typu HRK (havaríjno - regulačno - kompenzačná), ktorá ma 2 časti - palivovú a pohltivú.
Pohltivá kazeta obsahuje kadmiové tyče. Kadmium pohlcuje neutróny a tým zoslabuje štiepnu reakciu. Zasúvaním tyčí sa dá výkon regulovať a v prípade zasunutia na dno sa do 10s úplne zastaví štiepna reakcia.
Palivo nadávkujeme na 3 roky dopredu a potom regulujeme pomocou tyčí.

Využitie paliva v reaktore

 

Teplo vznikajúce pri štiepení odovzdáva chladiace médium – voda, pričom dochádza k týmto izotopickým zmanám: -ubúda pôvodný štiepny materiál U 235
-z U 235 vznikajú nové štiepne izotopy (Pu239, Pu241), ktoré sa podieľajú na uvoľnovaní energie
Palivo sa po troch rokoch vyváža. Štiepna reakcia .....Obrázok.... Štiepna reakcia

Zadná časť palivového cyklu

 

Treba podotknúť, že je potrebné si uvedomiť, že vyhoreté palivo a rádioaktívny odpad sú dva rozličné pojmy.
Rádioaktívny odpad je odpad obsahujúci rádiaktívne prvky, pričom vzniká nielen v jadrových elektrárňach, ale v akomkoľvek priemysle. (zdravotníctvo..)
Rádiaktívny odpad sa vyskytuje v troch formách: Nízko a stredneaktívne odpady sa napríklad spaľujú a zalievajú do skla.
Vysokoaktívne odpady sa trvale zneškodnia uložením hlboko pod zem. Doteraz je to najbezpečnejší spôsob, ako zabrániť preniknutiu rádionuklidov do životného prostredia. Hlbinné úložiská sa už vo svete budujú.
Vyhoreté palivo sa získava z použitého paliva v jadrových elektrárňach. Obsahuje síce vysokorádiaktívne prvky, ale ako palivo je už nedostačujúce.
Vyhoreté palivo prechádza nasledujúcimi fázami : Dočasné skladovanie vyhoretého paliva
Hlavnými časťami medziskladu vyhoreného paliva sú: Vyhorené palivo sa z bazénov pri reaktoroch preváža v transportných kontajneroch.
Veľkosť kontajnerov, a tým aj množstvo prevážaného paliva, je určené dopravným prostriedkom (auto, vlak,loď).
Vyhorené palivo sa prepravuje v súlade s predpismi vydanými Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

Preprava paliva
Palivový cyklus kladie vysoké nároky na prepravu, vždy sa dotýka širokej verejnosti. Bezpečná preprava rádioaktívnych látok vyžaduje splnenie troch základných požadaviek: Nároky na prepravu nie sú v celom palivovom cykle rovnaké.
Pokiaľ sa palivo nedostane do jadrovej elektrárne (predná časť palivového cyklu), nepredstavuje doprava vážne radiačné riziko. Čerstvé palivové články sa prepravujú v púzdrach za špeciálneho materiálu.
Manipulácia a doprava vyhoreného paliva (zadná časť palivového cyklu), sa realizuje v kontajneroch, ktoré z dopravného hľadiska predstavujú najnáročnejšiu obalovú techniku.
Vlastnosti kontajneru sa overujú skúškami v skúšobnom zariadení. Prísnosť požadaviek na ich materiálové vyhotovenie môžeme ilustrovať na nasledujúcich príkladoch: Pri všetkých skúškach sa overuje tesnosť kontajneru a integrita biologického tesnenia.

Prepracovanie vyhoretého paliva
Cieľom prepracovania vyhoretého paliva je získať nespotrebovaný urán a pri štiepnom procese vznikajúce plutónium a dalšie rádioizotopy. Prepracovaním vzniká malé množstvo rádioaktívnych odpadov, ktoré je treba, rovnako ako vyhoreté palivo, bezpečne a trvale uložiť. Plutónium môže nahradiť časť U 235 pre obohatenie nového paliva pre využitie v bežných tlakovodných reaktoroch. Prepracovanie vyhoretého paliva, rovnako ako obohacovanie uránu, môžu pre vysokú energetickú náročnosť môžu vykonávať len ekonomicky silné štáty, pretože ide o zložitý a veľmi nákladný proces. Kovový odpad z pokrytia palivových prútikov sa spracuje ako stredne aktívny odpad. Štiepne produkty sa roztavia sklovinou (virtifikácia). Z 1 tony vyhoreného paliva vynikne približne 115 litrov vysokoaktívneho odpadu. Na spôsob likvidácie vysokoaktívnych odpadov, vo forme sklenných blokov po prepracovaní alebo priamo vyhoreného paliva, majú odborníci rovnaký názor. Budú sa ukladať v odolných kontajneroch do vhodných geologických formácii niekoľko stoviek metrov pod povrchom zeme. Špeciálne tímy odborníkov sa zaoberajú aj metódami zrýchľovania rozpadu aktívnych prvkov pomocou výkonných urýchľovačov (transmutáciou).

Definitívne uloženie vysokoaktívnych odpadov a vyhoreného paliva
Vysokoaktívne odpady, ktoré zostanú po prepracovaní vyhoreného jadrového paliva, alebo samotné vyhorené palivo, sa trvale zneškodnia uložením hlboko pod zem. Doteraz je to najbezpečnejší spôsob, ako zabrániť preniknutiu rádionuklidov do životného prostredia. Hlbinné úložiská sa už vo svete budujú. Vo švédskom Äspö sa v demonštračnom hlbinnom úložisku overuje technológia výstavby, metodiky prieskumu a bezpečnostných analýz. Vybudovanie trvalých úložísk vysokoaktívneho odpadu, resp. vyhoreného paliva a ich uvedenie do prevádzky sa v mnohých krajinách sveta, vrátane Slovenska, predpokladá v rokoch 2020 až 2030. Na Slovensku je to v Mochovciach. Táto lokalita vyhovuje svojimi geologickými formáciami.
V prípade uzatvoreného palivového cyklu sa vyhorené palivo prepracuje, štiepiteľné materiály urán a plutónium sa znovu využívajú pre výrobu paliva a štiepne produkty sa upravujú do formy vhodnej pre trvalé uloženie.
Pri otvorenom palivovom cykle sa po medziskladovaní predpokladá uloženie vyhoreného paliva, po vhodnej úprave, do trvalého úložiska.
Prvou bariérou proti škodlivému žiareniu je zafixovanie rádionuklidov do odolného, vodostáleho a nerozpustného materiálu.
Vysokoaktívne odpady sa zvyčajne roztavujú s borosilikátovou sklovinou alebo keranickými materiálmi.
Sklo a keramika takmer stopercentne odolávajú kyselinám, alebo iným agresívnym látkam. Rádionuklidy sa z nich nevyluhujú ani dlhodobým pôsobením vody. Spevnené odpady sa ukladajú do kovových obalov so životnosťou najmenej 1000 rokov. Sú to oceľové, hrubostenné a ohňovzdorné kontajnery alebo medené nádoby. Uvažuje sa tiež o nápadoch z titánu. Ďaľšiu bariéru tvorí samotná stavebná konštrukcia úložných priestorov. Ide o špeciálne betóny, nepriepustné nátery, asfaltové, alebo ílové izolácie a drenážne systémy.
Poslednú bariéru vytvorila sama príroda. Je to samotná geologická formácia, v ktorej je úložisko vybudované. Geologická formácia sa musí nachádzať v seizmicky stabilnej oblasti, preto sa väčšinou vyberá hornina, ktorá sa preukázateľne nezmenila počas niekoľkých posledných miliónov rokov. Vhodné sú soľné ložiská, ílové sedimenty, granity (žuly) a rulové horniny.
Uloženie odpadov v hlbinách chráni aj pred vonkajším ohrozením, napr. požiarmi, pádom lietadla, sabotážnymi akciami, záplavami a pod..

Hlavné technologické zariadenia

 

Účinnosť jadrovej elektrárne je asi 65%.

Jadrové elektrárne na Slovensku

 

Elektrárne Bohunice - EBO

 

Elektráreň pozostáva z dvoch rovnakých blokov V1 a V2. Výkon jedného bloku je 440 MW. To znamená, že výkon elektrárne je 2 x 440 MW.
V súčasnosti sa oba bloky elektrárne vyraďujú z prevádzky.

Parametre EBO - V1

 

Elektrárne Mochovce - EMO

 

Elektráreň pozostáva z dvoch rovnakých blokov ktoré sú v prevádzke a z takých istých dvoch blokov, ktoré sú zakonzervované.
Bloky v Mochovciach majú rovnaké parametre ako bloky v Bohuniciach. To znamená, že výkon Mochoviec je 2 x 440 MW.
Plánuje sa zakonzervované bloky zprevádzkovať. Ale keďže sa Bohunice odstavia, dodávaný výkon z jadrových elektrární na Slovensku zostane nezmenený - čiže 4 x 440 MW.

Kontrolné otázky:

1.Nakreslite principiálnu schému dvojokruhovej jadrovej elektrárne, popíšte ju a rozdeľte na primárny a sekundárny okruh.
2.Ako sa nazýva jednookruhová jadrová elektráreň?
3.Vymenujte hlavné technologické zariadenia okruhu chaladiacej vody v jadrovej elektrárni.
4.Charakterizujte funkciu moderátora a uveďte aké médiá sa ako moderátor používajú.
5.Charakterizujte funkciu chladiva a uveďte aké médiá sa ako chladivo používajú.
6.Popíšte štiepnu reakciu v reaktore.
7.Charakterizujte palivový cyklus.

Pre zaujímavosť

 

Černobyl

 

26. apríla v roku 1986 o 01:23 došlo na 4. reaktorovom bloku jadrovej elektrárne Černobyl v bývalom Sovietsko Zväze k ťažkej havarií reaktoru so závažnými radiačnými dôsledkami. Tesne po havárií zomrelo 31 osôb (zamestnancov elektrárne alebo hasičov), viac ako 140 ľudí bolo zranených a viac ako 100000 evakuovaných. Skutočný rozsah havárie bol zverejnený až po niekoľkých dňoch. Od roku 1986 poznajú slovo Černobyl na celom svete.
Všetko začalo deň před haváriou, keď bolo zahájené plánované odstavenie 4. bloku.
Pred odstavením mal byť uskutočnený bežný experiment. Mal overiť, či bude elektrický generátor (poháňaný turbínou) po rýchlom uzavretí prívodu pary do turbíny schopný pri svojom dobehu ešte zhruba 40 sekúnd napájať čerpadlá havarijneho chladenia.
Táto elektrina je pre bezpečnosť reaktoru životne dôležitá: Plánovaný priebeh experimentu znel: 25. apríla 1986
01:00:00
Začalo znižovanie výkonu. Keďže experiment bol chápaný ako čisto elektrotechnická záležitosť, operáciu riadili elektrotechnici a nie špecialisti na jadrové reaktory.
13:05:00
Najprv znížli výkon reaktora na polovicu a potom bol odstavený prvý turbogenerátor.
Krátko potom bol odpojený systém havarijneho chladenia reaktora, aby nezačal pôsobiť počas testu.
14:00:00 Dispečer Ukrajinských energetických závodov žiada o odklad testu - blížia sa sviaky 1. mája, továrne potrebujú dohnať plány. Test je preto odložený o 9 hodín.
Obsluha však už na túto dobu necháva odpojený systém núdzového chladenia reaktoru.
Odklad spôsobil, že pokračovanie v experimente robila nová pracovná zmena, ktorá nebola na to pripravená.
16:00:00 Ranná zmena odchádza. Pracovníci tejto zmeny boli v predchádzajúcich dňoch zoznámení s testom a poznali celý postup.
Špeciálny tým elektroinžinierov zostáva na mieste.
23:10:00 Popoludnajšia zmena pokračuje v znižovaní výkonu. Tím elektroinžinierov je unavený. Dochádza k vystriedaniu popoludňajšej a nočnej zmeny. V nočnej zmene je menej skúsených operátorov, ktorí sa na skúšku nepripravovali.
26. apríla 1986
01:00:00 Počas prípravy testu majú operátori problémy s udržaním stability výkou reaktoru. Chybou operátora nastal prudký pokles výkonu reaktoru až na 30MW tepelných - to znamená prakticky zastavenie štiepnej reakcie (nestabilný stav).
V túto chvíľu mali operátori experiment ukončiť a reaktor definitívne zastaviť. Dostali ho totiž do značne nestabilného stavu mimo oblasť povolenej prevádzky. Rozhodli sa však pokračovať ďalej. Dopustili sa pritom niekoľkých závažných chýb. Regulačné tyče schopné zastaviť v núdzi reaktor nechali vysunuté vyššie, ako dovolujú predpisy.
Operátor Uskov pri vyšetrovaní doslova povedal:
"Často nepovažujeme za potrebné doslovné plnenie pokynov - to by sme sa do nich doslova zamotali."
Uskov ďalej poukázal na fakt, že behom výcviku operátorov počuli znovu a znovu, že jadrová elektráreň nemôže vybuchnúť.
Aby dosiahli zvýšenia výkonu, zapínajú operátori prídavné obehové čerpadlo. Vplyvom silného ochladzovania však klesá tlak a tým sa výkon ešte znižuje. Za normálnych okolností by v takomto prípade reaktor zastavili automatické havarijné systémy. Tie však obsluha úmyselne odpojila.
01:22:30 Operátori si nechávajú vypísať počítačom stav reaktora a zisťujú, že počet regulačných tyčí v aktívnej zóne zodpovedá necelej polovičke povolenej hodnoty. Po tomto zistení mali okamžite odstaviť reaktor - ešte stále to bolo možné. Rozhodli sa však pokračovať ďalej.
01:23:04 Test začína.
Poslednej osudovej chyby sa operátori dopustili tým, že zablokovali havarijný signál, ktorý by pri uzavretí prívodu pary na turbínu automaticky odstavil reaktor. Následne uzavreli prívod pary a experiment začal.
Reaktor ďalej bežal na výkon 200 MW tepelných, podstatne sa však znížil prietok chladiacej vody, rástla jej teplota aj tlak. Reaktor bol v stave, ked sa s rastúcim množstvom pary zvyšovalo množstvo neutrónov v aktívnej zóne.
01:23:40 Teraz sa už katastrofa neodvratne blížila. Leonid Toptunov, operátor zodpovedný za regulačné tyče, tlačí tlačítkom signál na havarijné odstavenie reaktoru zasunutím regulačných tyčí. Tie však boli takmer všetky úplne vytiahnuté z aktivnej zóny a ich účinok bol preto príliž pomalý na to čo sa v reaktore dialo. Naviac dráha pre zasunutie tyčí bola teplom zdeformovaná. Niektoré tyče sa teda zasunúť ani nemohli.
01:23:44 Potom prišli za sebou dva mohutné výbuchy. Reaktor bol pretlakovaný tak, že para odsunula hornú betónovú dosku reaktora vážiacu 1000 ton. Do reaktora vnikol vzduch a reakciou vodnej pary so žeravým grafitom vznikol vodík, ktorý vzápätí explodoval a rozmetal do okolia palivo a horiaci grafit čo spôsobilo požiar.
Vedúci nočnej smeny Alexander Akimov, ani prevádzkový inžinier zodpovedný za strojové vybavenie Datlov v tomto okamihu neverili, že došlo k nehode. Posielaju dvoch operátorov aktívnu zónu skontrolovať. Títo sú ožiarení smrteľnou dávkou, stihnú však ešte podať správu o tom čo videli. Keď Akimov počuje, že reaktor je zničený, zmätene vo velíne vykrikuje:
"Reaktor je v poriadku, nemáme žiadne problémy."
Akimov, Datlov, riaditeľ Brjuchanov a inžinier Fromin neustále prikazujú operátorom pridávať chladiacu vodu. V šoku nedokážu pochopiť situáciu - sú presvedčení, že sa nič nedeje.
Akimov a Toptunov zomreli na chorobu z ožiarenia. Datlov a Fomin boli odsúdení k desiatim rokom väzenia za nedodržiavanie bezpečnostných predpisov . Koncom roka 1990 však boli obaja prepustení.
02:20:00 Požiar sa podarilo na štvrtom bloku lokalizovať. Hasiči sa vrhli do boja s ohňom, aby sa nerozšíril na ďaľšie bloky. Medzi tým z rozbitého a rozžeraveného reaktora unikala rádioaktivita. Za desať dní unikli od okamihu výbuchu celkom 4% radiácie.
05:10:00 O tri hodiny neskôr bol požiar za cenu životov hasičov uhasený. Explózia vyžiarila asi 300 sievertov (na bežný snímok plúc potrebujeme asi 0,035 sievertov).
Vzniknutý rádioaktívny mrak bol vetrom poháňaný najprv nad Škandináviou, ktorú preletel a vrátil sa späť do miesta svojho vzniku, ale ešte v ten istý deň havárie zmenil vietor smer a vial cez Poľsko približne smerom na vtedajšie Československo a na Rakúsko. "Vlna" sa odrazila od Álp a prešla naše územie ešte raz, smerom na Poľsko. Druhá veľká vlna zasiahla Bulharsko.
27.apríla 1986
07:00:00 K Černobylu prichádza generál Pikalov vo vozidle vybavenom radiačnou ochranou a dózimetrami. Zisťuje, že vo vnútri reaktoru ešte horí grafit a že reaktor vydáva ohromné množstvo žiarenia a tepla. Krátko potom je varovaná sovietská vláda, ktorá necháva evakuovať prilahlé mesto Pripjať.
Helikoptéry zhadzujú na reaktor 800 ton dolomitu, karbit boričitý, 2400 ton olova a 1800 ton piesku a íľu.
28.apríla 1986Krátko po ôsmej hodine večernej stredoeurópskeho času sa o katastrofe prostredníctvom krátkej správy TASSu dozvedá svet.
1.máj V Gomele, Kyjeve a ďaľších mestách v okolí Černobylu sa oslavuje Sviatok práce. Úrady tvrdia, že situácia je stabilná. Neskôr sa ukáže, že tým mysleli fakt, že radiácia od 26. apríla postupne klesá.
2.máj 1986 Požiarnici odčerpávajú vodu zo zásobníkov pod reaktorom. Tento nebezpečný úkon plnia až do 8. mája. Každý dostáva prémiu 1000 rubľov.
4.máj 1986 Do zeme pod reaktorom sú vŕtané diery a nimi sa pumpuje tekutý dusík, ktorý pôdu zmrazí.
5.máj 1986 Deň začína rozsiahlym únikom rádioaktivity - takmer rovnako veľkým ako 26. apríla 1986. Únik však neskôr prakticky úplne utíchne. Doposiaľ nebolo nájdené žiadne prijateľné vysvetlenie tohto druhého úniku.

Na začiatok